Sloka 355
Sloka 355
Sloka (श्लोक)
शान्तो दान्तः परमुपरतः क्षान्तियुक्तः समाधिं कुर्वन्नित्यं कलयति यतिः स्वस्य सर्वात्मभावम् । तेनाविद्यातिमिरजनितान्साधु दग्ध्वा विकल्पान् ब्रह्माकृत्या निवसति सुखं निष्क्रियो निर्विकल्पः ॥ ३५५ ॥
पदच्छेद / Padaccheda
शान्तः दान्तः परमुपरतः क्षान्तियुक्तः समाधिं कुर्वन् नित्यम् कलयति यतिः स्वस्य सर्वात्मभावम् तेन अविद्या-तिमिर-जनितान् साधु दग्ध्वा विकल्पान् ब्रह्माकृत्या निवसति सुखम् निष्क्रियः निर्विकल्पः
Transliteration (लिप्यांतरण)
śāntaḥ dāntaḥ paramuparataḥ kṣāntiyuktaḥ samādhiṁ kurvannityaṁ kalayati yatiḥ svasya sarvātma-bhāvam | tenāvidyā-timira-janitān sādhu dagdhvā vikalpān brahmākṛtyā nivasati sukhaṁ niṣkriyo nirvikalpaḥ || 355 ||
Translation (अनुवाद)
The ascetic, who is peaceful, self-controlled, and detached, having constant meditation, perceives his oneness with all; thus, having destroyed all ignorance-born delusions, he remains in bliss, inactive and free of doubts.
Word-by-Word Meaning (अन्वय के साथ शब्दार्थ)
| Sanskrit (संस्कृत) | English Meaning (अर्थ) | Hindi Meaning (हिंदी अर्थ) |
|---|---|---|
| शान्तः (śāntaḥ) | peaceful | शांत |
| दान्तः (dāntaḥ) | self-controlled | संयमी |
| परम-उपरतः (param-uparataḥ) | supremely detached | परम विरक्त |
| क्षान्तियुक्तः (kṣāntiyuktaḥ) | endowed with forgiveness | क्षमा से युक्त |
| समाधिं (samādhiṁ) | meditation | समाधि |
| कुर्वन् (kurvan) | performing | करते हुए |
| नित्यम् (nityam) | constantly | हमेशा |
| कलयति (kalayati) | perceives | अनुभव करता है |
| यतिः (yatiḥ) | ascetic | यति |
| स्वस्य (svasya) | his own | अपने |
| सर्वात्म-भावम् (sarvātma-bhāvam) | oneness with all | सर्वात्म भाव |
| तेन (tena) | by him | उसके द्वारा |
| अविद्या-तिमिर-जनितान् (avidyā-timira-janitān) | ignorance-born | अविद्या के कारण उत्पन्न |
| साधु (sādhu) | well | अच्छे से |
| दग्ध्वा (dagdhvā) | having destroyed | जला देने के बाद |
| विकल्पान् (vikalpān) | delusions | विकल्प |
| ब्रह्माकृत्या (brahmākṛtyā) | in the form of Brahman | ब्रह्म रूप में |
| निवसति (nivasati) | resides | निवास करता है |
| सुखम् (sukham) | bliss | आनंद |
| निष्क्रियः (niṣkriyaḥ) | inactive | निष्क्रिय |
| निर्विकल्पः (nirvikalpaḥ) | free of doubts | संशयरहित |
कर्ता-क्रिया-विधान / S-V-O Tuples
| कर्ता (Subject) | क्रिया (Verb) | विधान (Object) | अंग्रेज़ी अनुवाद / English Translation | हिंदी अनुवाद / Hindi Translation |
|---|---|---|---|---|
| यतिः | कलयति | सर्वात्मभावम् | The ascetic perceives oneness with all. | यति सर्वात्म भाव का अनुभव करता है। |
| यतिः | दग्ध्वा | विकल्पान् | The ascetic destroys delusions. | यति विकल्प को नष्ट करता है। |
| यतिः | निवसति | सुखम् | The ascetic resides in bliss. | यति सुख में निवास करता है। |
Important Concepts (महत्वपूर्ण अवधारणाएँ)
- śānti (शान्ति)
- dama (दम)
- kṣānti (क्षान्ति)
- samādhi (समाधि)
- sarvātma-bhāva (सर्वात्म-भाव)
- avidyā (अविद्या)
- brahman (ब्रह्म)
- nirvikalpa (निर्विकल्प)
Categories (वर्गीकरण)
- Meditation
- Self-realization
- Detachment
- Bliss
Commentary (टीका)
In this sloka, the characteristics of a yati, or ascetic, are elucidated. The yati remains peaceful (śāntaḥ) and in control over his senses (dāntaḥ), exhibits supreme detachment (param-uparataḥ) and is endowed with forgiveness (kṣāntiyuktaḥ). Engaging constantly in samādhi, this ascetic perceives the oneness of all beings (sarvātma-bhāvam). His realization is profound, eradicating ignorance-induced misconceptions (avidyā). The yati, by understanding his essential nature as brahman, achieves a state of joyous peace, existing without action (niṣkriyaḥ) and free from doubts (nirvikalpaḥ). This sloka beautifully illustrates the journey towards spiritual enlightenment and ultimate liberation.