Sloka 207
Sloka 207
Sloka (श्लोक)
आनन्दप्रतिबिम्बचुम्बिततनुर्वृत्तिस्तमोजृम्भिता स्यादानन्दमायाः प्रियादिगुणकः स्वेष्टार्थलाभोदयः । पुण्यस्यानुभवे विभाति कृतिनामानन्दरूपः स्वयं सर्वो नन्दति यत्र साधु तनुभृन्मात्रः प्रयत्नं विना ॥ २0७ ॥
पदच्छेद / Padaccheda
आनन्द-प्रतिबिम्ब-चुम्बित-तनुः
वृत्तिः तमः-जृम्भिता
स्यात् आनन्दमायाः प्रिय-आदि-गुणकः
स्व-इष्ट-अर्थ-लाभ-उदयः ।
पुण्यस्य अनुभवे विभाति
कृतिनाम् आनन्द-रूपः स्वयं
सर्वः नन्दति यत्र साधु
तनु-भृत् मात्रः प्रयत्नं विना ॥
Transliteration (लिप्यांतरण)
ānanda-pratibimba-cumbita-tanuḥ vṛttiḥ tamaḥ-jṛmbhitā
syād ānandamāyāḥ priyādi-guṇakaḥ sva-iṣṭa-artha-lābha-udayaḥ |
puṇyasya anubhave vibhāti kṛtinām ānanda-rūpaḥ svayaṁ
sarvaḥ nandati yatra sādhu tanu-bhṛt mātraḥ prayatnaṁ vinā ||
Translation (अनुवाद)
The state of bliss, touched by happiness, dispels ignorance, appearing in those worthy; where all rejoice effortlessly.
Word-by-Word Meaning (अन्वय के साथ शब्दार्थ)
| Sanskrit (संस्कृत) | English Meaning (अर्थ) | Hindi Meaning (हिंदी अर्थ) |
|---|---|---|
| आनन्द (ānanda) | bliss | आनंद |
| प्रतिबिम्ब (pratibimba) | reflection | प्रतिबिंब |
| चुम्बित (cumbita) | touched | चूमा हुआ |
| तनु (tanuḥ) | body | शरीर |
| वृत्तिः (vṛttiḥ) | state | अवस्था |
| तमः (tamaḥ) | ignorance | अज्ञान |
| जृम्भिता (jṛmbhitā) | dispelled | दूर हुआ |
| स्यात् (syāt) | should be | होना चाहिए |
| आनन्दमायाः (ānandamāyāḥ) | of the nature of bliss | आनंदमय |
| प्रिय (priya) | dear | प्रिय |
| आदि (ādi) | and others | आदि |
| गुणकः (guṇakaḥ) | qualities | गुण |
| स्व (sva) | own | अपना |
| इष्ट (iṣṭa) | desired | इच्छित |
| अर्थ (artha) | purpose | उद्देश्य |
| लाभ (lābha) | gain | लाभ |
| उदयः (udayaḥ) | arising | उदय |
| पुण्यस्य (puṇyasya) | of virtue | पुण्य का |
| अनुभवे (anubhave) | in experience | अनुभव में |
| विभाति (vibhāti) | shines | चमकता है |
| कृतिनाम् (kṛtinām) | of the worthy | कृतियों का |
| रूपः (rūpaḥ) | form | रूप |
| स्वयं (svayaṁ) | self | स्वयं |
| सर्वः (sarvaḥ) | all | सभी |
| नन्दति (nandati) | rejoices | आनंदित होते हैं |
| यत्र (yatra) | where | जहां |
| साधु (sādhu) | graciously | अच्छे से |
| तनु-भृत् (tanu-bhṛt) | embodied beings | शरीरधारी |
| मात्रः (mātraḥ) | mere | मात्र |
| प्रयत्नं (prayatnaṁ) | effort | प्रयास |
| विना (vinā) | without | बिना |
कर्ता-क्रिया-विधान / S-V-O Tuples
| कर्ता (Subject) | क्रिया (Verb) | विधान (Object) | अंग्रेज़ी अनुवाद / English Translation | हिंदी अनुवाद / Hindi Translation |
|---|---|---|---|---|
| वृत्तिः | स्यात् | आनन्दमायाः प्रियादिगुणकः | The state should be of the nature of bliss and qualities like dear. | अवस्था आनंदमय और प्रिय गुणों वाली होनी चाहिए। |
| पुण्यस्य | विभाति | कृतिनामानन्दरूपः | The form of bliss shines in the experience of the virtuous. | पुण्य के अनुभव में कृतियों का आनंद रूप चमकता है। |
| सर्वः | नन्दति | प्रयत्नं विना | All rejoice without effort. | सभी बिना प्रयास के आनंदित होते हैं। |
Important Concepts (महत्वपूर्ण अवधारणाएँ)
Categories (वर्गीकरण)
- Bliss
- Virtue
- Effortlessness
- Enlightenment
Commentary (टीका)
This verse elaborates on the blissful state of being, describing it as a state where happiness reflects and dispels the darkness of ignorance. It emphasizes that this bliss appears inherently in the virtuous (kṛtin) who are naturally endowed with auspicious qualities (priya-ādi-guṇaka) and effortlessly gain their desired objectives (sva-iṣṭa-artha-lābha-udaya). In such a state, all beings naturally rejoice (nandati) without any effort, highlighting the effortless joy that characterizes true understanding and virtue. Ānanda, as a reflection upon consciousness, provides a pathway to transcendental reality, where the soul recognizes its own divine nature.