VC sloka 2
Sloka 2
Original Text:
जन्तूनां नरजन्म दुर्लभमतः पुंस्त्वं ततो विप्रता<br />तस्माद्वैदिकधर्ममार्गपरता विद्वत्त्वमस्मात्परम् । <br />आत्मानात्मविवेचनं स्वनुभवो ब्रह्मात्मना संस्थितिः<br />मुक्तिर्नो शतजन्मकोटिसुकृतैः पुण्यैर्विना लभ्यते ॥ २ ॥
Sloka (श्लोक)
जन्तूनां नरजन्म दुर्लभमतः पुंस्त्वं ततो विप्रता तस्माद्वैदिकधर्ममार्गपरता विद्वत्त्वमस्मात्परम् । आत्मानात्मविवेचनं स्वनुभवो ब्रह्मात्मना संस्थितिः मुक्तिर्नो शतजन्मकोटिसुकृतैः पुण्यैर्विना लभ्यते ॥ २ ॥
पदच्छेद / Padaccheda
जन्तूनां नरजन्म दुर्लभम् अतः पुंस्त्वम् ततः विप्रता तस्मात् वैदिक-धर्म-मार्ग-परता विद्वत्त्वम् अस्मात् परम् आत्म-अनात्म-विवेचनम् स्व-अनुभवः ब्रह्मात्मना संस्थितिः मुक्तिः न शत-जन्म-कोटि-सुकृतैः पुण्यैः विना लभ्यते
Transliteration (लिप्यांतरण)
jantūnāṁ narajanma durlabham ataḥ puṁstvam tato vipratā tasmād vaidika-dharma-mārga-paratā vidvattvam asmāt param | ātmā-anātma-vivecanam sva-anubhavo brahmātmanā saṁsthitiḥ muktiḥ no śata-janma-koṭi-sukṛtaiḥ puṇyaiḥ vinā labhyate || 2 ||
Translation (अनुवाद)
Liberation is unattainable without meritorious deeds amassed over millions of births, requiring human birth, masculinity, wisdom, adherence to Vedic dharma, discernment of self and non-self, direct experience, and identification with Brahman.
Word-by-Word Meaning (अन्वय के साथ शब्दार्थ)
| Sanskrit (संस्कृत) | English Meaning (अर्थ) | Hindi Meaning (हिंदी अर्थ) |
|---|---|---|
| जन्तूनाम् (jantūnām) | among beings | प्राणियों के बीच |
| नरजन्म (narajanma) | human birth | मानव जन्म |
| दुर्लभम् (durlabham) | rare | दुर्लभ |
| अतः (ataḥ) | therefore | अतः |
| पुंस्त्वम् (puṁstvam) | masculinity | पुरुषत्व |
| ततः (tataḥ) | then | फिर |
| विप्रता (vipratā) | Brahminhood | ब्राह्मणत्व |
| तस्मात् (tasmāt) | from there | वहां से |
| वैदिक-धर्म-मार्ग-परता (vaidika-dharma-mārga-paratā) | adherence to Vedic dharma | वैदिक धर्म का पालन |
| विद्वत्त्वम् (vidvattvam) | wisdom | विद्वत्ता |
| अस्मात् (asmāt) | from this | इससे |
| परम् (param) | higher | उच्चतर |
| आत्म-अनात्म-विवेचनम् (ātma-anātma-vivecanam) | discernment of self and non-self | आत्मा और अनात्मा का विवेक |
| स्व-अनुभवः (sva-anubhavaḥ) | direct experience | स्वानुभव |
| ब्रह्मात्मना (brahmātmanā) | as Brahman | ब्रह्म के रूप में |
| संस्थितिः (saṁsthitiḥ) | establishment | स्थिरता |
| मुक्ति (mukti) | liberation | मुक्ति |
| न (na) | not | नहीं |
| शत-जन्म-कोटि-सुकृतैः (śata-janma-koṭi-sukṛtaiḥ) | by millions of meritorious deeds | करोड़ों पुण्य कर्मों द्वारा |
| पुण्यैः (puṇyaiḥ) | by virtues | पुण्यों से |
| विना (vinā) | without | बिना |
| लभ्यते (labhyate) | attained | प्राप्त होती है |
कर्ता-क्रिया-विधान / S-V-O Tuples
| कर्ता (Subject) | क्रिया (Verb) | विधान (Object) | अंग्रेज़ी अनुवाद / English Translation | हिंदी अनुवाद / Hindi Translation |
|---|---|---|---|---|
| मुक्ति | लभ्यते | नहीं | Liberation is not attained. | मुक्ति प्राप्त नहीं होती है। |
| जन्तूनाम् | दुर्लभम् | नरजन्म | Human birth is rare among beings. | प्राणियों में मानव जन्म दुर्लभ है। |
| विद्वत्त्वम् | परम् | आत्म-अनात्म-विवेचनम् | Wisdom is higher (than) discernment of self and non-self. | विद्वत्ता आत्मा और अनात्मा के विवेक से उच्चतर है। |
Important Concepts (महत्वपूर्ण अवधारणाएँ)
- नरजन्म[narajanma (नरजन्म)]
- मुक्ति[mukti (मुक्ति)]
- विद्वत्त्वम[vidvattvam (विद्वत्ता)]
- आत्माअनात्मविवेचन[ātma-anātma-vivecanam (आत्म-अनात्म-विवेचन)]
Categories (वर्गीकरण)
- Liberation
- Spiritual Practice
- Wisdom
Commentary (टीका)
This verse enumerates the progressive steps towards liberation (*mokṣa*). It begins by highlighting the rarity of attaining a human birth, especially in a male form, and progressing to a life dedicated to the practice of Vedic principles. True wisdom (*vidvattvam*) surpasses even these achievements and involves the discernment between the self (*ātman*) and the non-self (*anātman*). Ultimately, direct experience and realization of oneness with Brahman lead to true liberation, which is unattainable without accumulated virtues through countless lives. This reflects the deeply karmic vision of human existence, emphasizing both spiritual practice and inner knowledge.